A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | R | S | T | U | V | W | Z

Spojené arabské emiráty - Cestopisy

SAE (DUBAJ) 2006

UAE...Dubaj...kto nevidel na vlastné oči, nepochopí...Môj cestopis je ale aspoň pokus o priblíženie atmosféry tejto krajiny...po prečítaní to snáď aspoň niekto ocení... :)

UNITED ARAB EMIRATES (DUBAJ) 2006

Píše sa rok 2006.Sme na ceste zo Žiliny do Viedne. Tohoročné jarné prázdniny (04.03.06-11.03.06) sme sa rozhodli stráviť v krajine, o ktorej už snáď každý niečo počul- v Spojených arabským emirátoch( federácia zložená zo 7 emirátov), konkrétne známom emiráte Dubaj. Po 3 hodinách cesty autom okolo 13.00 prichádzame k viedenskému letisku Schwechat. Tu máme asi ešte 2 hodiny čas do odletu, a tak využívame poslednú možnosť občerstvenia v letiskovej kaviarni a spoza okien sledujeme stále sa zhoršujúce počasie- stále sa stupňujúce husté sneženie. Už sa aj začíname obávať, či sa nám vôbec podarí odletieť, ale naše obavy sú zbytočné a tak o 17.15 odlietame - Boeingom 737-800, smer Dubaj. Pasažieri sú zväčša rakúski dôchodcovia. Pohľad na nich nás doslova núti zamyslieť sa nad situáciou našich dôchodcov, ktorí z dôchodku takmer nedokážu zaplatiť ani nájom…Predsa len však vidíme aj 2 Pakistancov, ktorí si bez problémov vyťahujú v letiskovej hale modlitebné koberčeky a začínajú sa modliť- je to prvý znak toho, že sa chystáme do moslimskej krajiny. Čaká nás približne 6 hodinový let, ktorý napriek drobným ťažkostiam zvládame celkom dobre. Postupne prelietame nad týmito krajinami : Srbsko- Grécko- Jordánsko- Saudská Arábia .Tak a konečne o 00.30 dubajského času pristávame ! Okamžite si uvedomujeme veľkosť dubajského letiska, kde nám trvá asi 20 minút prechod všetkými pohyblivými chodníkmi k pasovej a vízovej kontrole. Čo sa víz týka, je to trochu zvláštnosť, ale sú vybavované priamo v SAE, takže sa tu prichádza len s ich faxovými kópiami. To však nepredstavuje žiaden problém, a tak po pár minútach kontrolovania pasov sa ocitáme v hale s batožinou. Potom už len prejsť cez posledné dvere a hor sa nadýchať prvého dubajského vzduchu. Pred letiskom nás už čaká transfer na hotel v podobe fajnového AUDI. Asi hodinu uháňame nočným Dubajom Auto s nami sviští po bulvároch, rušných i v túto nezvyklú hodinu, prechádzame medzi desiatkami osvetlených mrakodrapov, ktoré všetci obdivujeme. Rodičia si uvedomujú obrovské zmeny od ich predchádzajúcej návštevy v roku 2000. Tam kde bola ešte pred možno iba rokom holá púšť, sú dnes luxusné výškové budovy, obchodné centrá, golfové ihriská, hotely…Je to čosi neuveriteľné !!! Tak takéto sú naše prvé dojmy z Dubaja. Cesta nám teda pozorovaním okolia rýchlo ubieha, teplomer v aute ukazuje 18 stupňov a približne po hodine, asi o 03.00 vystupujeme pred naším hotelom. Tu nás už čakajú mokré uteráky na osvieženie a chladený džús. Nasledujú ešte formality s ubytovaním a už sme v našej izbe. Tu sa vyskytnú isté nezrovnalosti s objednanou izbou a skutočnosťou. Nakoniec však taktiku trucovania a čakania do rána na delegáta zavrhujeme a tešíme sa konečne na pohodlný spánok. Ráno si užijeme bohaté raňajky a stretnutie s delegátkou, hovoriacou veľmi zrozumiteľnou nemčinou. Využívame to na zakúpenia 2 výletov- emirát Fujairah a Desert Safari a na pokus o reklamáciu izby. To sa nám však vyriešiť nepodarí, nakoniec si však celkom dobre zvykáme. Chystáme sa cez krásnu hotelovú záhradu k moru. To nás prekvapí svojou príjemnou, asi 25 stupňovou, teplotou. Voda je napriek na horizonte sa rysujúcim tankerom nádherne čistá, dlho plytká a miestami sa vyskytujú aj poriadne vlny, čo je hlavne pre mňa so sestrou úžasná zábava. Je tu aj plno mušieľ, ktorých zbieranie sa stane našou obľúbenou činnosťou.

Večera je fantastická, ako neskôr zisťujeme, každý večer je iná kuchyňa- mali sme japonskú, čínsku, taliansku, európsku, arabskú a indickú(tá nám chutila najmenej).Bolo to vždy sprevádzané typickou hudbou z danej oblasti.
Po večeri vyrážame do nákupného centra „Mall of the Emirates“- lákajú nás sem nie obchody, ale umelá snehová zjazdovka .Je to bizardný pohľad spoza presklenej steny z klimatizovanej „púšte“ na 4-sedačku plnú lyžiarov v zimnom oblečení s prilbami na hlave. Tu je ťažko hľadať slová…

Opis každého dňa nášho pobytu v Dubaji by bol neuveriteľne rozsiahly a zdĺhavý, preto som sa rozhodla, že sa pokúsim vystihnúť len tie najzaujímavejšie okamihy a zážitky..
Pre mňa asi najúžasnejším dňom bola streda 08.03.2006, kedy sa konal výlet na jeepoch do púšte s názvom „Desert Safari“ Do púšte vyrážame asi o 15,20 spred hotela. Ideme novým smerom, a tak míňame miestne Sillicon Valley- stredisko dubajského výskumu high-tech, rozostavaný Dubailand- miestna konkurencia Disneylandu a Globalland- miniatúrne stavby známych budov. Ideme smerom na Omán, asi 55 km pred ním odbočujeme do púšte. Po chvíľke zaparkujeme,vystupujeme a čakáme ďalšiu časť výpravy- ostatných účastníkov tohto veľkého dobrodružstva.. Zisťujeme, že na tomto mieste sa zídu všetky autá, ktoré privezú turistov. Náš šofér Ali vypúšťa vzduch z pneumatík. Ja ľutujem, že som si namiesto tenisiek neobula len sandále, pretože červenkastý púštny piesok je úžasne jemný, príjemne teplý a chodenie po ňom čosi neopakovateľné. Púšť je pre našincov naozaj čarovná. Je to miesto, kde by som isto nechcela a ani nevedela žiť, ale má svoju krásu i romantiku. Nekonečne sa tiahnuce obrovské piesočné duny tvarované všadeprítomným vetrom. A do týchto mäkkých kopcov sa naša karavána vrúti rýchlosťou, ktorá berie dych. Prechádzame ostrými vrcholkami, boríme sa do hlbokých údolí, pretekáme sa s ostatnými po svahoch, po ktorých jazdia autá proti všetkým fyzikálnym zákonom. Až do tejto chvíle som si vôbec nedokázala predstaviť, ako sa dá s autom jazdiť, kade sa dá prejsť. Nedokázala som si predstaviť, ako sa jazdí na hrane 10 metrovej duny na samom vrchole v 45 stupňovom náklone. Po výjdení na vrchol sa s vami piesočná hrana utrhne a auto padá na druhú stranu duny. Nedá sa popísať, aké je púštne safari- Všetko, čo napíšem, bude vyzerať buď ako prehnané alebo ako nezaujímavé. Je nutné to len osobne zažiť, vyskúšať. Je to totiž vec, na ktorú nezabudnete. Spolu s nami je v aute aj jeden americký manželský pár, pani sa prejavuje ako vynikajúca audio kulisa- stále výska a počas prvej prestávky dostáva ťažkoovládateľnú štikútavku. Mamina na tom tiež nie je práve najlepšie, Ali stále kontroluje situáciu a na druhej zastávke poskytuje „prvú pomoc“ v 2 etapách- najskôr studenú Coca Colu a potom prikazuje mamine kľaknúť si na kolená. Aj on sa k nej zohýňa a ja začínam uvažovať nad tým, že sa možno idú spolu modliť. Ale Ali má inú metódu a mame na krk, hlavu a chrbát vylieva poriadne studenú vodu. Na tretej zastávke- na ťavej farme mama stále trpí, dostáva kŕče do rúk a živo si predstavuje, ako nezvládame skutočnú prvú pomoc. Nakoniec jej je už konečne o čosi lepšie. Nasleduje krátky presun na pozorovanie západu slnka. Opäť pre mňa doživotný zážitok- sedím osamotená na vysokej piesočnej dune, všade kam len dovidím sa rozprestiera nekonečná púšť, okolo mňa povieva osviežujúci vietor a na horizonte sa slnko chystá dotknúť dún, až nakoniec za nimi úplne mizne…Presúvame sa do akože beduínskeho tábora, kde je pre nás pripravený bohatá večera na arabský spôsob. Ja so sestrou ešte využívame možnosť povoziť sa na ťave. Nie je to nič pohodlné, hlavne pri nasadaní a zostupovaní mám pocit, že už-už spadnem. Ale ťava patrí k tejto krajine a ja si to chcem poriadne užiť. Tábor je obrovský a naša výprava sa v ňom doslova stráca, preto očakávame, že ešte príde plno iných ľudí, ale už neprichádza nikto. Už doma som sa tešila, ako si dám nejakú časť tela potetovať hennou a teraz sa mi to konečne môže splniť. Je tu totižto okrem vozenia na ťavách, fajčenia šíše -arabskej vodnej fajky aj možnosť tetovania hennou. Sestra sa ku mne okamžite pridáva a smerujeme k v prítmí sediacej žene, ktorá je celá zahalená v čiernom- myslím, že mala niqáb. Nastavujem teda ruku a skúšam komunikáciu v angličtine- teda sa chcem informovať, koľko mi to vydrží. Pani je veľmi príjemná, odpovedá mi tiež v angličtine a dáva mi rôzne rady. S výtvorom som veľmi spokojná- orientálny ornamentový vzor, podobný robí aj sestre. Toto tetovanie mi asi ešte 2 mesiace živo pripomína tento krásny deň. Oco medzitým využíva možnosť bez obáv z reakcie vyfotografovať zahalenú arabskú ženu. Po dobrej večeri nasleduje predstavenie brušnej tanečnice, ktoré sledujeme sediac na vankúšoch pri nízkych stolíkoch. Napokon nám ďakuje „veliteľ “ našej výpravy- vysoký, čiernovlasý chlapisko s vlasmi zviazanými ako americký herec Steven Seagal a zhasína všetky svetlá. Môžeme si políhať na koberce a doslova sa kochať a obdivovať dubajské hviezdne nebo. Cesta späť na hotel zbieha po vynikajúcich cestách veľmi rýchlo. Mimochodom, diaľnice sú tu po celej svojej dĺžke v noci osvetlené !

Ďalším dôležitým bodom nášho programu bol celodenný výlet do jedného zo siedmich emirátov SAE- do Fujairy. Napriek skorému rannému vstávaniu sme plní elánu a očakávania, aké nové zážitky nám prinesie tento deň. O 08.15 odchádzame minibusom spred hotela. Ideme objavovať, spoznávať emiráty. Celkovo nás dnes čaká 360 km. Smerujeme do centra .Je to tu jedno obrovské stavenisko. Úplne objektívne sa môže hovoriť, že Dubaj je najväčšie stavenisko na svete. Stavajú sa desiatky, možno stovky nových výškových obytných domov. Stojí tu asi 1000 žeriavov- zmena oproti roku 2000.Podľa nášho arabského sprievodcu to všetko vyrástlo za posledné 2 roky. Niektoré domy sú tu už dokončené, ale podstatná časť je vo výstavbe, vrátane Burj Dubai- budúcej novej architektonickej dominanty Dubaja. Vraj za mesiac sa tu predalo 12 000 bytov. Všetko by sa v nich malo dať ovládať cez mobil, internet- inteligentné byty. Na stavbách sa robí nonstop. V noci sú osvetlené neónovými svetlami a už v stave betónového skeletu pôsobia ohromujúco. Na cestách je veľa nákladných áut. Prechádzame okolo „media city“ (CNN, Reuters…), „internet city“(Siemens, Microsoft).Prešli sme aj okolo letiska, ktoré sa má tiež modernizovať a šejk plánuje pre pasažierov Emirates zlaté schody. Pomerne rýchlo sa dostávame do susedného emirátu Sharjah. Je vraj podstatne chudobnejší ako Dubaj a najbohatší je Abu Dhabi. Aj tu panuje čulý stavebný ruch, aj keď o čosi menší ako v Dubaji. Byty a nájom sú v tomto emiráte tiež oveľa lacnejšie, čo má za následok, že plno ľudí býva v Sharjah a pracuje v Dubaji. Napriek 5 prúdovej ceste vidíme v protismere niekoľkokilometrovú zápchu. V Sharjah sa nesmie predávať alkohol, V Dubaji áno.
Cez hory smerujeme do Fujairy. Cestou máme 4 zastávky.
1.Trh pri ceste- koberce, ovocie, suveníry- kupujeme mini banániky.
2.Výhliadka na suché riečištia a hory.
3.Omán-má svoju enklávu v SAE v meste Dibba 4.najstaršia mešita v SAE- je to maličká stavba, učupená pod skalnatým kopcom. Pri našej návšteve sa vnútri práve modlili dvaja moslimovia, takže sme mali aj autentickú a originálnu audio kulisu. Je to teda vďačná zastávka na fotosuvenír. A konečne sme pri Indickom oceáne- máme zastávku v hoteli pod kopcom, na ktorom má sídlo emir. Prestávku tu máme 90 minút a využívame ju na kúpanie v Indickom oceáne. Cestou naspäť prechádzame mestom Fujaira, ktoré nám pripomína egyptskú Hurghadu, s tým rozdielom, že je oveľa čistejšie- čo je inak štandard v celých SAE. Míňame aj krásne zrekonštruovanú starú pevnosť, odbočujeme z hlavnej cesty na vyhliadku na oázu- čo je tiež fantastický zážitok. A potom už naspäť do hotelov…

Rozhodne nesmiem vynechať ani naše zážitky z objavovania centra Dubaja. Po doobedňajšom leňošení pri mori sme sa častokrát vydávali bezplatným hotelovým autobusom do centra.

Cesta trvá asi hodinu. Vystupujeme niekoľko metrov od trhu so zlatom. Ide o niekoľko ulíc, proti slnku a nepohode zakrytých akousi drevenou konštrukciou. Stovky a stovky čistých a upravených obchodov sú doslova preplnené všetkým možným aj nemožným. Od drobností typu príveskov, náušníc, cez prstene, masívne náramky často ručne zdobené, až po obrovské kusy zlata skôr pripomínajúce ozdoby náčelníka Inkov. Nie som znalec ani odborník, ale pravdou je, že si vyberie každý, kto si vybrať chce.
Pri tej príležitosti je potom nutné vypočuť si celú škálu presvedčovacích manévrov od výkrikov „úžasná, skvelá, neopakovateľná cena“ až po „cena len a len pre teba, pretože sa už poznáme a si mojím priateľom“.
Bočnými uličkami smerujeme k nábrežiu Dubai Creek. Na breh tu z lodí vykladajú stovky krabíc. Tie sa nakladajú na malé nákladné autá a rozvážajú po meste. Len tak sa zložia na ulici, odkiaľ sa na konečnú adresu dostanú na dvojkolesovej káre tlačenej alebo ťahanej človekom. Títo rozvozcovia polobehom veľmi šikovne kľučkujú úzkymi uličkami starého Dubaja. My sa do tejto práce nezapájame, ale na zastávke vodného taxíka- abra sme sa dohodli na prevoze na druhú stranu a neodolali sme ani ponuke na ½ hodinovú okružnú plavbu. Bol to krásny zážitok, umocnený zapadajúcim slnkom, pohľadom na blízke mešity a ich vzdialené minarety. Typickú atmosféru arabského sveta a Orientu doplnilo ešte muezínovo zvolávanie na večernú modlitbu.

Čo sa obyvateľstva týka, žije tu neskutočne veľa prisťahovalcov najmä z Indie, Pakistanu, Bangládeša a Filipín. Pracujú väčšinou ako stavební robotníci, vodiči taxíkov a nákladných áut alebo ako pomocné sily v stovkách hotelov a reštaurácií.. „Elita“ prisťahovalcov- bankári, hoteloví manažéri, inžinieri, lekári- pochádza prevažne zo Západu. V porovnaní s krajinami svojho pôvodu zarábajú mnohonásobne viac, napriek tomu, že sú oproti pôvodnému obyvateľstvu vo veľkej nevýhode.

Dubaj bol len pred niekoľkými rokmi- pred objavením „čierneho zlata“= ropy v roku 1966, len neznámym rybárskym prístavom. Zmeny, ktoré nastali po tomto období sú neopísateľné, je to dôkaz toho, že ropa robí zázraky…Z pôvodných chudobných obyvateľov sa odrazu stali neuveriteľní boháči. Detailný opis ich spôsobu života by bol veľmi zdĺhavý, preto len v skratke…Pohľad na rodených Dubajčanov, oblečených v dlhých bielych košeliach a „arafatkami“ na hlavách, sediacich v najluxusnejších modeloch áut preháňajúcich sa po širokých hlavných triedach je neopakovateľný. Domorodkyne sa tiež vyžívajú v luxuse. Hoci na pohľad sú od hlavy až po päty zahalené v čiernej abáji, pod ňou majú častokrát oblečené šaty od najznámejších a najdrahších svetových návrhárov. Mňa vždy pohľad na takéto dvojice fascinoval- dokonalé spojenie tradícií a moderného života ! SAE a hlavne Dubaj sa dá veľmi dobre charakterizovať ako „multikultúrna spoločnosť“. Vedľa seba sa tu dá vidieť hneď niekoľko rôznych svetov, ako len na málo iných miestach našej planéty. Už len tým je to fascinujúca krajina. Je dôležité podotknúť, že SAE a miestni obyvatelia nadovšetko tolerujú cudzincov a turistov. Najlepšie to vystihuje výrok dubajského šejka Mohameda ibn Rašída al-Maktúma : „Prijímame od ostatných to najlepšie z ich zvykov, ale uchovávame vlastné dedičstvo a kultúru.“ Rozhodol sa tiež, že Dubaj sa stane leteckou, obchodnou a bankovou križovatkou medzi Západom a Východom, miestom, kde sa budú stretávať civilizácie a kde sa bude páčiť turistom. Na tom, že je to celé vlastne umelé, nezáleží.
V celej zemi prebieha veľkolepá výsadba stromov a krov. Pokladajú sa rozsiahle plochy trávnikov. Zeleň osviežuje oči aj dušu v nekonečnom priestore púští. V mestách vznikajú priestranné parky, pri diaľniciach široké zelené pruhy. To všetko v krajine, kde ¾ roka neprší.

Jednou z mnohých iných predností SAE je takmer nulová kriminalita, takže sa tú doslova každý môže cítiť úplne bezpečne.

V zemi stoja stovky mešít a každý rok sa stavajú ďalšie. Jednou z najznámejších v Dubaji je nádherná mešita Jumeira, ktorá pôsobí stredovekým dojmom, hoci má len 20 rokov.

Ďalší deň zase využívame na návštevu nákupného centra Souk Madinat Jumeirah. Je postavené v štýle historickej architektúry. Výrazné sú hlavne veže, pôvodne slúžiace na ochladenie budov- prirodzená klimatizácia. Sú tu obchody, reštaurácie, v strede kanál, po ktorom premávajú akože člny abra. Pôsobí to dosť umelo, ale taký je napokon celý Dubaj a SAE, takže sa od toho len treba odosobniť a obdivovať. Atmosféru dopĺňajú ešte palmy a hlavne charakteristický znak Dubaja- 321m vysoký Burj al- Arab( „veža Arabov“)- 7* prepychový hotel, ktorý v roku 1999 preslávil Dubaj po celom svete. Je to naozaj veľmi pôsobivá a impozantná stavba. Vychutnávame si teda pohľad naň a na večerné meniace sa farebné osvetlenie.

Večer telefonujeme domov, dozvedáme sa, že doma je práve – 10 stupňov a prudké sneženie. My tu teda máme hotový raj na zemi. Trochu sa obávame, aby sme mohli pristáť vo Viedni, ale vlastne by sme si vôbec nesťažovali, ak by sme tu na účet Austrian Airlines mohli pobudnúť o čosi dlhšie.

V piatok sa vydávame „Dubaju pod kožu“ a opäť cestujeme hotelovým autobusom do centra. V prístave si opäť vychutnávame úžasnú atmosféru, keď sa z minaretov o 18,30 začínajú ozývať hlasy muezínov, čo je dopĺňané panorámou mešít a už osvetlených minaretov, starých budov Bur Dubai (staré mesto), Creek Dubai a pulzujúcou dopravou na rieke i mimo nej. Chystáme sa opäť na abru, tentoraz na druhý breh. Využívame možnosť lacnej prepravy s bežnými Pakistancami, Indami a Bangládešanmi na palube. Vystupujeme tak ako iní- v stave ešte sa pohybujúcej abry a vstupujeme do zase iného sveta, tak odlišného od moderných častí mesta. Oco poznamenáva, že tu je ten skutočný život a my s ním súhlasíme…. Táto štvrť je asi obývaná Indami, pretože sú tu v jasnej prevahe. Nazývam preto túto oblasť „malá India“ Je tu nepočetné množstvo obchodov s textilom, zlatom, elektronikou, parfémami, ovocím, zeleninou….A všade, dokonca aj v bočných uličkách veľká čistota a žiadne mačky. Na uliciach davy ľudí a na cestách množstvo pomaly sa vlečúcich automobilov. Tu si už málokto odpustí zatrúbenie.

Sobota 11.03.2006 je náš posledný deň v Dubaji. Od rána je zamračené, more je chladné a nikto sa v ňom nekúpe. Poobedie využívame na poslednú cestu do mesta. V autobuse nás prekvapia kvapky vody padajúce na čelné sklo. Spočiatku veľmi ojedinelé, no postupne začína tak „silno liať“, že šofér 6x používa stierače. V meste ešte robíme posledné nákupy a fotky z bežného života a potom taxíkom späť do hotela. Ešte sa musíme pobaliť, ísť na večeru a presne v určený čas o 23,40 nás pred hotelom čaká transfer na letisko. V dodržiavaní času je Dubaj hotové arabské Švajčiarsko. Už naozaj poslednýkrát uháňame 3-6 prúdovou Sheikh Zayed Road k asi 33 km vzdialenému letisku. Tu absolvujeme odbavenie batožiny, niekoľko RTG a pasových kontrol a konečne sme v známej Dubai Duty Free zóne, kde utrácame posledné dirhamy a nastupujeme do lietadla. Štartujeme načas, čaká nás cca 6-hodinový spiatočný let do Viedne. Máme opäť niekoľko turbulencií a spať sa veľmi nedá. Prelietame nad Iránom, Tureckom, Čiernym morom, Rumunskom Napokon pristávame v Schwechate, kde nás „preberie“ surový severák. Sme radi, že sme neleteli do Prahy, lebo pražské letisko tento deň neprijímalo žiadne lety. Čaká nás ešte 3 hodinová cesta do Žiliny, ktorá je celkom dobre prejazdná.
V sobotu 11.03.2006 okolo 11-tej zastavujeme pred naším domom. Sme plní zážitkov a dojmov z tejto nezabudnuteľnej dovolenky. Mne osobne trvalo ešte dlhý čas, kým som si ako-tak zvykla nielen na tunajšiu zimu, ale celkovo aj na Slovensko. Rozhodne bol krásny pohľad na plno našich lesov, pretože napriek množstvu umelej zelene, nič také ako naše lesy v SAE nie je, no napriek tomu som mala dlho strašný pocit prázdnoty, ktorý mám vlastne vždy po každom návrate z cudziny domov, najviac však ak sa vraciam z arabskej krajiny. A teraz mi ostáva len dúfať, že sa raz ešte do SAE alebo Dubaja vrátim. Určite ma tam bude čakať nielen plno zmien, ale aj nemeniaca sa arabská kultúra a atmosféra, ktorá ma vždy fascinovala, fascinuje a snáď aj bude fascinovať….

!!! THE END !!!

další cestopisy

    Cestopis měsíce

  • Emiráty

    Je to neskutečná země, která staví u nás nemožné věci.7 hvězd.hotely,dělá si ostrovy z písku, za 5 let postaví nejvyšší budovu a za 15 let celou Dubaj, s asi tisíci mrakodrapy, v Shopinech se lyžuje a bruslí a ceny v Carfouru jsou stokrát levnější více

Komentáře
7
Řadit podle času | Řadit podle vláken vzestupně sestupně
Yasmin
05.12.2012 22:21 90.176.190.***
 

Moc hezké, také jsem byla Emiráty nadšena.

  • Anonym (9)
  • Anonym (4)
Mirasr 26.01.2011 15:39
 

Skvělí, byli jsme ted taky c SAE 12-19.1. 2011, měli jsme asi nejlevnější hotel arabian park. Nic víc netřeba protože je člověk celý den v tahu na zkoumání Dubaie. Taky jsme si dali výlet safari do pouště jeepama, to bylo fakt úžasný. Kde jsou ty fotky? :-)

  • Anonym (8)
  • Anonym (24)
Filippo 09.09.2010 12:45
 

nádhera a závist :-|

  • Anonym (10)
  • Anonym (4)
Nefertiti-Sysi 19.08.2008 16:20
 

ĎAKUJEM ZA KOMENTÁRE... :-) zajtra (20.08.2008) sa chystám založiť fotogalériu a pridať prvé fotky... ;-)

  • Anonym (8)
  • Anonym (30)
Jana22 11.08.2008 21:33
 

Veľmi dobré. :-) Už sa teším na fotky. 8-O

  • Anonym (9)
  • Anonym (4)

Při vkládání příspěvku do diskuze jako neregistrovaný uživatel budete mít u vašeho příspěvku zobrazenu IP adresu

:-) :-( ;-) :-P :-D :-[ :-\ =-O :-* 8-) :-$ :-! O:-) :'( :-X :-)) :-| <3 <:-) :-S >:) (((H))) @};-- \o/ (((clap))) :-@
 
Azhar 08.08.2008 11:52
 

Krásne napisaný cestopis ;-) Teraz túžim SAE navštíviť ešte viac ..a ten západ slnka na púšti musel byť úžasný :-)

  • Anonym (11)
  • Anonym (10)
Ajaja 07.08.2008 12:19
 

Paráda :-)

  • Anonym (10)
  • Anonym (24)
Zpět na všechny diskuze